Oáza modlitby Liptovské Revúce 2012
Fotky z tejto akcieOM v Liptovských Revúcach mala dve roviny. Jedna bola zážitková. Bolo pre nás veľkým zážitkom prežiť čas v prekrásnej slovenskej prírode, umocnenej prítomnosťou pána Miroslava Sanigu. Vďaka nemu sa nám oči doširoka otvorili pre vnímanie úžasnej krásy od nepatrných rastliniek, cez trilkujúcich vtáčikov až po majestátne stromy, či hory. Jednoducho oddych v prírode, ubytovanie hraničiace na naše pomery až s luxusom. To všetko pomohlo umožniť i tú druhú rovinu – duchovnú. Miro Saniga bol spojivom medzi všedným životom a životom spojeným ustavične s Bohom.
Mojžiš. Muž ktorý sa vôbec necítil na veľké veci, ktorý nevedel rozprávať, a ktorý bol takmer cudzinec a keď ho Boh povolal, s veľkou pokorou prijal povolanie. A akých veľkých božích diel bol svedkom, čo sa diali jeho prostredníctvom.
Aktivita – Púšťanie košíka po prúde rieky – symbolizovala odovzdanie sa do Pánovej vôle a ochotu plniť ju. Do vlastnoručne vyrobených košíkov sme vkladali svoje krátke poďakovania, prosby a modlitby.
Aktivita – Prechod cez Červené more – symbolizovala vzájomnú pomoc. Byť otvorený poslúžiť ako aj prijať službu, čo si vyžaduje pokoru. Zamýšľali sme sa nad tým, či nie sme prekážkou na ceste k spáse svojim partnerom, spolupracovníkov, ľuďom v spoločenstve.
Ranné chvály prežité v spoločenstve ľudí na tom istom mieste dokázali počasím vtlačiť pečať jedinečnosti Boha, len tým, že raz bolo sychravo, potom východ slnka bez mrakov. Ďalším momentom bola sv. omša vo farnosti a s farnosťou, ktorá nás prijala až dychtivo, vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase bola bez farára. Ich otvorenosť a naše spoločenstvo vytvorilo atmosféru, ktorá sa vpísala hlboko do našich sŕdc. V nej sme boli v kázni otca Petra Komanického vyzvaní vybudovať vlastný dom – cirkev.Vo farnosti rezonovali pozitívne ohlasy na omšu prežitú inak. Osobitnú atmosféru mala sv. omša na Starých Horách. Veľkolepé ukončenie času z Bohom na mariánskom mieste. Pre mňa výnimočnosť toho času a zvlášť uvedomenie si vzácnosti sv. omše vyvolal v nás vzácny a neskutočne všímavý Miro Saniga, ktorý úpenlivo prosil, aby sme ho zobrali na sv. omšu. Tak ako bol on pre nás povzbudením, tak on neprestaval ďakovať Bohu za nás, za svedectvo živého spoločenstva. Toto gesto ma utvrdilo o silnej charizme nášho hnutia.
Robo a Veronika Rybovičovci
Tip: Pozri si tiež fotky z tejto akcie!