Hnutie Svetlo-Život

Zakladateľom Hnutia je poľský kňaz o. František Blachnický (1921-1987). Študoval na Gymnáziu v Tarnowských Górach. Bol veľmi aktívny v skautingu. V roku 1938 zmaturoval a nastúpil na vojenskú službu. V roku 1940 bol gestapom zatknutý a uväznený a vyvezený do koncentračného tábora v Oswienčime, kde bol 14 mesiacov. V roku 1942 bol za sprisahaneckú činnosť proti hitlerovskej ríši odsúdený na trest smrti sťatím. Napokon bol omilostený a trest smrti sa zmenil na 10 rokov väzenia po ukončení vojny. Počas pobytu na oddelení odsúdených došlo k náhlemu, zázračnému obráteniu o. Františka v Krista, spojené s rozhodnutím zasvätiť svoj život jeho službe.

Po ukončení vojny vstúpil do Sliezskeho duchovného seminára v Krakowe. Študoval na teologickej fakulte Jagelovskej Univerzity. V pastoračnej práci veľkú pozornosť kládol na formáciu elitných skupín. Vypracoval metódu pre detské uzavreté duchovné cvičenia (Oáza Božích detí). Zároveň sa snažil vykonávať pastoračnú prácu s dievčatami (živý ruženec), s mládežou (hodina náboženstva) a s dospelými.

Zorganizoval a viedol Katechetické stredisko a od r. 1957 viedol spoločnú protialkoholickú akciu pod názvom Kruciata striezlivosti. V októbri 1961 začal štúdium na Katolíckej Univerzite v Ľubline.

V r. 1963 začal opäť viesť oázové rekolekcie. Metódu 15-dňových skúsenostných duchovných cvičení stupňovite použil v rôznych skupinách mládeže, dospelých i celých rodín. Formačná práca pokračovala v malej skupine vo farnosti. O. Blachnický vypracoval potrebné pomôcky. Takým spôsobom sa oázy rozvinuli v hnutie, ktoré sa dnes nazýva Hnutie Svetlo-Život. Ako osobnostné vzory vo formačnom procese boli ukázané Kristus-Sluha a Nepoškvrnená-Pánova Služobnica. Oba nachádzajú svoj vonkajší prejav v Centre Hnutia Svetlo-Život v Kroščenku. V roku 1973 kardinál Wojtyla požehnal sochu Nepoškvrnenej, čím zasvätil dielo oázy a celé hnutie Nepoškvrnenej, Matke Cirkvi. Hnutie sa rozvíjalo v Poľsku a napriek rôznym vonkajším ťažkostiam prenikalo tiež na Slovensko a do Čiech.

O. František Blachnický zomrel náhle v nemeckom Carlsbergu 27.2.1987. V roku 1995 sa začal jeho beatifikačný proces.

Cieľom hnutia je vytvoriť farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev, podľa modelu II. Vatikánskeho koncilu a pripraviť ľudí, aby mohli vo farnosti prijať rôzne služby-diakonie, aby tak zabezpečili jej životnosť a rozvoj.

Rovnako cieľom je formácia zrelého kresťana, ako nového človeka v Kristovi. Zrelosť vychádza z istého modelu – ideálu, ktorý sa nazýva Nový človek („Vlastní seba v dávaní seba“. Zabúda na seba a myslí len na druhého. Je darom pre druhých.). Tento človek vchádza do Nového spoločenstva (Vytváranie nového spoločenstva s novými ľuďmi je výsledkom zjednotenia sa s Bohom. V spoločenstve sú tieto prvky: vzájomná starostlivosť, delenie sa s inými, znášanie cudzích tiarch, podriadenie sa a služba – solidarita), ktoré Novou kultúrou (Na kresťanovi má byť vidno, že žije život s Bohom v oblasti náboženského, spoločenského, verejného, kultúrneho, pracovného a rodinného života. Má sa snažiť vnášať do života nové hodnoty a tvoriť kultúru a nie naopak, že kultúra sveta má vplyv na kresťana.) premieňa celý svet.

Znakom kresťanskej zrelosti je jednota medzi svetlom a životom, svetlom viery a životom z viery. Toto v sebe zahŕňa všestranný formačný program Hnutia vyjadrený znakom gréckych slov Fos-Zoe.

Domáca Cirkev je rodinnou vetvou Hnutia. Spája v sebe charizmy Hnutia Svetlo-Život a medzinárodného hnutia katolíckych manželstiev Equipes Notre Dame. Založil ju o. František Blachnický spolu so sestrou Jadwigou Skudro RSCJ v roku 1973.

Znakom sú grécke slová Fos-Zoe napísané vo forme kríža, ktorý vychádza spomedzi dvoch spojených obrúčok, umiestnených spolu s krížom v tvare domu. Domáca Cirkev používa taktiež znak – ikonu Svätej Rodiny.

Sviatok patróna Domácej Cirkvi je nedeľa Svätej Rodiny.

(Domáca Cirkev, Prvý rok práce; Jozef Heske, Hnutie Svetlo-Život na Slovensku)