Oáza modlitby v Starej Ľubovni

4.3.2013 Jana Senkova Aktuality, Uskutočnené akcie, 0

Požehnaný čas. Tak by som definovala víkendové dni Oázy modlitby, ktoré sa konali v dňoch 02.03.2013 – 03.03.2013 v ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda v Starej Ľubovni. Mottom Oázy modlitby bolo: “Lebo u Pána je hojné vykúpenie” Ž 130, 7.
V sobotu sme sa stretli o ôsmej hodine ráno. Stretlo sa nás 27 rodín. O menšie deti sa starali pestúnky. Mali k dispozícii priestory na hranie aj telocvičňu. Staršie deti mali vlastný program. V rámci programu diskutovali na tému: “ K čomu som povolaný ako chlapec a dievča“.
Začínali sme rannými chválami. Už tam som cítila, že Boh je naozaj s nami a že chce konať v našich životoch, že nás chce pretvárať a túži byť Pánom v mojom živote. Cítila som zjednotenie všetkých ľudí, ktorí naozaj túžili stráviť čas s Bohom.
Veľkým darom pre nás bola prítomnosť o. Michala Zamkovského. Prihovoril sa k nám katechézou. Mňa osobne sa dotýkali tieto myšlienky:

• Život je stretnutie a nemôžeme ho prežívať v samote.
• Človek je pútnik a stále je na ceste. Je to bytosť, ktorá stále potrebuje odpustenie a požehnanie.
• My nie sme, ale stále sa ešte stávame.
• Manželstvo je tvrdá práca bez dovolenky.
• Všetko závisí od vzájomnej žičlivosti.
• Človek si sám neporadí. Hriech človeka uvádza do samoty. Stretnutie s Ježišom prináša oslobodenie. To nám umožňuje vidieť láskavú tvár živého Boha. Ježiš stvárňuje tvár Boha, ktorý sa skláňa nad človekom. Ježiš má iný pohľad na ľudí ako máme my.
• Človek je vždy ikonou Boha. Treba nechať Ducha svätého, aby ma premieňal.
• V skutočnosti ja nemôžem vojsť do  prežívania života človeka, nemôžem vojsť do jeho problému, ale môžem sa za neho modliť a posunúť jeho problém Bohu, aby mu pomohol.
• Každý deň môžem prežívať svoj krst. Každý deň si môžem predstaviť ako vchádzam z Ježišom do vody a on mi hovorí: „ Gabika, ty si moja milovaná dcéra.!“ Pre mňa osobne je to čosi úžasné!

Po katechéze sme sa rozdelili do skupín a delili sme sa ako vnímame vykúpenie, čo je pre nás hojné vykúpenie, či mám úctu ku každému človeku, s ktorým sa stretávam a ako pomôcť iným prijať vykúpenie. V našej skupinke sme sa zhodli, že vykúpenie je pre nás  milosrdenstvo a oslobodenie. Hojné vykúpenie je plnosť a požehnanie. Úcta sa prelína s odpustením a odpustenie s láskou. Dôležité je modliť sa za  človeka a žehnať mu. A ako pomôcť iným prijať vykúpenie? Svedčiť svojim životom,  stretávať sa s ľuďmi, vypočuť a povzbudiť ich a samozrejme modliť sa jeden za druhého.
Svätú omšu som vnímala ako  oslavu nášho Pána. Stretli sme sa s Ním každý osobne. Ja som vnímala stretnutie s Ježišom veľmi intenzívne. Tak, ako návrat márnotratného syna. Išiel mi v ústrety.  Vhodila som sa mu do náručia. Uvedomila som si, aké sú dôležité vzťahy v živote človeka.
Ja a Boh, ja a môj manžel, ja a moje dieťa, ja a moji susedia, ja a moja kolegyňa, ja a moja mama, ja a môj otec, ja a hociktorý člen mojej rodiny, ja a človek, ktorý mi ublížil, ja a človek, ktorý mi je nesympatický…. Uvedomila som si, aké dôležité sú vzťahy v živote človeka, pretože Bohu vždy ide o vzťahy.
Po dobrom obede sme sa pomodlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu za uzdravenie zranených vzťahov v našich rodinách i v spoločenstve. Pri tejto modlitbe som konkrétne cítila, aké dôležité je modliť sa za konkrétne veci. Som si istá, že stále sa máme za čo  modliť, prosiť a ďakovať nášmu Bohu.
V stánku stretnutia sme rozjímali nad Žalmom 130 a Ef 2, 1-10.
Pred večerou sme privítali ďalších vzácnych hostí, spoločenstvo „Rieka života“ z Podolínca.
Prišli sa s nami podeliť a prezentovať misie v Keni. Pre mňa osobne boli veľkým povzbudením. Ľudia, ktorí majú svoje krásne, veľké rodiny a dokážu na nejaký čas odísť a slúžiť aj veľmi ďaleko od domova, to môžu dokázať iba s intenzívnym spojením s Bohom. Svojou prezentáciou ukázali, že povolaním laika nie je utiecť zo sveta, ale byť s ním priamo spojený službou. „ Niekedy máme pocit, že nemáme čo ponúknuť, ale Boh si nás vie použiť. Stačí povedať Bohu áno. Pán Boh nás môže prekvapiť. Nebojme sa ísť do niečoho, čo je pre nás nové“, tieto slová vo mne rezonovali po tejto prezentácii.
Aké úžasné je chváliť Pána! S Riekou života sme prežívali modlitbu chvál. Ježiš bol pri nás a my sme mu hovorili, že je našim Pánom, že je Pánom nášho života, že je mojím všetkým. Prosila som o múdrosť: „ Bože, daj mi múdrosť, ty vieš, čo robiť mám!“ Boží pohľad na všetko je iný, ako náš. „Pane, daj mi Tvoj pohľad, daj mi vidieť svet z kríža Tvojim milujúcim pohľadom. „ Ten boj je môj, prijmi moje víťazstvo“,  hovoril Boh na modlitbe.
V nedeľu sme začali Stánkom stretnutia. Potom nasledovali ranné chvály. Dotkli sa ma slová, ktorými otec Michal vysvetľoval ako je to so vzťahom s Bohom. Vzťah s Bohom je podobný so vzťahom ľudí, ktorí sa zaľúbia, ale po určitom čase príde čas, kedy si povedia,“ áno, už chceme byť navždy spolu“ a tento vzťah posvätia manželským zväzkom. Aj Boh čaká na to, kedy mu povieme svoje „áno“. „Áno Pane, už chcem byť navždy s Tebou.“
Všetci spolu sme si pozreli úryvok z filmu Ježiš a nanovo sme modlitbou odovzdali svoj život Ježišovi. Ježiš chce, aby sme ho každý deň prijímali do svojho života. On chce každý deň počuť, že Ho máme radi. Dotkla sa ma myšlienka, že nie je dôležité, že my veríme Ježišovi, ale či On môže veriť nám.
Veľmi požehnaným časom bol čas manželského dialógu. Otec Michal nám odovzdal sviečky na znak prítomnosti Boha pri dialógu manželov. Manželia sa rozišli do tried. Pre mňa to bol úžasný čas. Cítila som, že tam naozaj nie sme sami, aj ťažšie veci sa mi rozprávali ľahko. Bol to čas umocnenia a posvätenia našej lásky. Som si istá, že pre manželov je to obrovský dar.
Vrcholom dňa bola Svätá omša.  Dotkol sa ma žalm „ Milostivý a milosrdný je Pán“. V druhom čítaní, ktorým bol 1Kor 10, 1-6,10-12, bolo poukázané na život ľudu s Mojžišom na púšti, ktorý je zapísaný ako napomenutie pre nás. Z evanjelia tohto dňa ma zachytila myšlienka: „Ak  nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“.  Ľudia prežívali svätú omšu aj svojím spevom. V homílii ma zachytilo to, že pri ťažkých situáciách si človek myslí, že Boh ho opustil. Zaslepujú ma informácie zvonka, z médií, z politiky a nevidím to, že niekto vedľa mňa potrebuje pomoc. Nie som spokojná s obrazom sveta, ale som spokojná s tým, ako myslím? A viem vôbec myslieť? Zachytila ma myšlienka sv. Pavla: „ Nepripodobňujte sa tomuto svetu, myslite na to, čo je dobré!“ Za zlé nie je zodpovedný Boh. Za to sú zodpovední ľudia. My sme zodpovední za to, kde vstupuje naša vôľa. Tu potrebujeme poprosiť o oslobodenie a pokánie. Boh vie aj nešťastie použiť na dobro. Prídeme na to až časom. Keď sa nám niekto zdôverí, zároveň sa nám aj zverí a dôležité je, aby sme to posunuli Bohu. Pre Jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami aj s celým svetom!
V závere nášho stretnutia bola „Hodina svedectiev“. Každý osobne sa podelil s ostatnými, čo prežil, čo ho najviac oslovilo, a čo si berie domov do svojho života z tohto stretnutia. Bolo to pre nás veľké obohatenie, keď sme sa mohli navzájom podeliť.
Vďaka Ti Pane za tento čas, ktorý si si pre nás pripravil. Drž nás pevne vo svojich rukách!
Vďaka ti Pane za našich moderátorov, ktorí toto všetko s Tvojou pomocou zorganizovali.

Gabika Solecká

Tip: Pozri si tiež fotky z tejto akcie!

Stretnutie oblastných moderátorov Domácej Cirkvi Krížová cesta v Lackovej