Cirkev naším domovom

Novým heslom na formačný rok 2012/2013 pre Hnutie Svetlo – Život je CIRKEV – NÁŠ DOMOV. Domov je miesto, kde sa dobre a bezpečne cítime, kde môžeme prežívať spoločenstvo s bratmi a sestrami a kde sa jednoducho cítime veľmi dobre! Domov je miesto a prostredie, kde nás ľudia majú radi.

Krása cirkvi ako domova spočíva v tom, že je miestom života a milosti. Je to miesto nielen pre nás veriacich, ale pre všetkých ďalších ľudí. Aj neveriaci, ateisti, inoverci majú miesto v dome cirkvi. Koľko ľudí je bez duchovného domova, ktorí sa nestretli s Ježišom a ktorí nemajú  skúsenosť s Bohom a jeho láskou? A je potrebné ich priviesť k Ježišovi a potom domov – do cirkvi.  Je to naša zodpovednosť a úloha.  Cirkev – Boží domov nie je niečo statické, konzervatívne. Boží domov je stále agilný a otvorený na nový počet Kristových učeníkov. Neustále noví ľudia majú možnosť nájsť svoje miesto v cirkvi.

Ján Pavol II. v dokumente Novo Millennio Ineunte 43 nazval  Cirkev, že je domom a školou spoločenstva. Vtedy Cirkev bude domovom, keď budeme žiť nové prikázanie lásky k Bohu a blížnemu.  LÁSKA je znakom domova. Je to výzva pre nás všetkých! UROBIŤ Z CIRKVI DOM A ŠKOLU SPOLOCENSTVA. Cesta k tomu je duchovnosť (spiritualita) –  duchovná cesta spoločenstva, kde ľudsky a duchovne rastieme a formujeme sa. Bez toho cirkev nie je domovom.

Ako Cirkev má byť domovom, tak má žiť svoju duchovnosť(spiritualitu).

• Spiritualita spoločenstva znamená orientáciu na prítomnosť Boha a na bratov a sestier ktorí sú vedľa nás.
• Spiritualita spolocenstva znamená schopnosť vnímať brata a sestru vo viere v jednote Cirkvi, číže ako “niekoho, kto patrí ku mne”, aby som vedel spolu s ním prežívať jeho radosti a jeho bolesti, uhádnuť jeho želania, postarať sa o jeho potreby a ponúknuť mu pravé a hlboké priateľstvo.
• Spiritualita spoločenstva je schopnosť vidieť v druhom predovšetkým iba to dobré, aby sme ho prijímali a hodnotili nielen ako Boží dar pre všetkých, ale aj ako “dar pre mňa”.
• Spiritualita spolocenstva znamená schopnosť dať bratovi miesto v spoločenstve, zvlášť keď je to brat slabý, niesť si vzájomne bremená a premáhať egoistické pokušenia, rivalitu, karierizmus, nedôveru, závisť, žiarlivost… atď.

Cirkev ako náš domov odkrývame všeobecne ako spoločenstvo všetkých ľudí z celého sveta. Boh túži každého človeka spasiť. Aby aj tí druhí sa dobre cítili doma. Táto skutočnosť má nás viesť k tomu, aby sme rozbehli evanjelizačný motor.

Cirkev ako náš domov odkrývame aj na úrovni miestneho spoločenstva ako farnosť alebo diecéza. Ako miesto, kde máme skúsenosť spoločenstva. Takto cirkev prežívame ako spoločenstvo spoločenstiev.  Našou úlohou je budovať tento náš spoločný dom a nie stavať sa do polohy opozície voči napr. kňazovi. Kiežby všetci sme sa cítili dobre v našich farnostiach.

Cirkev ako náš domov odkrývame aj v rodine, ktorú nazývame domáca cirkev ako  miesto rozvoja lásky manželov a miesto života. Všetci členovia sa majú dobre cítiť doma v rodine.  Nikto by nemal utekať preč z domu. V rodine sa má ukazovať plodný kresťanský život, ktorý vychádza zo spoločnej vzájomnej lásky.

Aj  Hnutie, spoločenstvo, malá skupina, kruh DC je znakom a symbolom cirkvi. Aj  v malej skupine je prítomné božie slovo, modlitba, zdieľanie sa životom, svedectvo a vzájomná láska i služba. V spoločenstve sa máme dobre cítiť. A to iba vtedy, ak nebudeme iba čerpať, ale aj dávať. Spoločenstvo je ako studňa, z ktorej nechodíme čerpať, ale k nej prichádzame s pohárom plným vody. Aký je to paradox? Ako keby sme drevo niesli do lesa. Ale tak to je. Ak chceme čerpať, tak najprv  mám dávať.

Všetci v spoločenstve sme potrební a potrebujeme sa. V HSŽ je pekná charizma stretnutia. Žiadne prednášky alebo konferencie, aktivity, či kurzy by nás mali ťahať do spoločenstva, ale to, že sa chceme stretnúť, chceme byť spolu. Jednoducho byť spolu, vzájomná láska, …. to má byť náš životný motív, prečo patrím do Hnutia.

Tak ako v spoločnom dome je život riadený istými záväzkami a pravidlami, tak aj v domove  DC sú záväzky. Aby DC, rodina, manželstvo boli fajn domovom a aby sme tam dobre cítili, tak sa nebojme riadiť pravidlami, ktoré sú nám ponúknuté.

(o. Jozef Heske, Deň spoločenstva 30.9.2012, Stará Ľubovňa)